A ako ho berie široká verejnosť? Tvrdia, že učitelia nemajú dôvod štrajkovať, však predsa majú prázdniny, ich pracovná doba nie je striktne 8 hodín denne a učiť predsa dokáže každý! A čo na to vláda? Štrajk je údajne zle načasovaný, však v rokoch 2006 až 2010 boli platy zvýšené celkom o 24% a teda je nevhodné žiadať teraz viac.
Ako študentka študujúca posledný ročník gymnázia mám celkom predstavu o tom, ako funguje bežná škola, a aj o tom, ako to v školstve chodí. Na školách je fatálny nedostatok učebníc a učebných materiálov vôbec. Ako príklad uvediem, že v prvom ročníku sme dostali na celú triedu, ktorá mala 29 žiakov len 14 učebníc biológie a informatiky. S ostatnými predmetmi to bolo podobné, niektoré učebnice sa bežne používajú 12 a viac rokov. Je síce pravda, že na školu prišli aj nové učebnice, napríklad fyziky, ktoré však obsahovali toľko chýb, že nám ich vyučujúca zakázala používať. Učitelia boli a sú nútení učivá prefocovať, na čo však tiež nemajú prostriedky.
Technický stav väčšiny škôl tiež nie je práve najluxusnejší. Triedy a kabinety sú často v pokročilom štádiu rozpadu, kúrenie sa zapína až keď vonku napadne sneh. Učebné pomôcky sú zastaralé a veľmi často nefunkčné. Na fyzikálne pokusy si deti musia nosiť vlastné baterky, keďže rozvody na pracovných stoloch nie sú použiteľné. Vybavenie telocviční je niekedy až život ohrozujúce.
Taktiež učitelia základných umeleckých škôl a konzervatórií nemajú ideálne podmienky. Priestory na výuku sú v katastrofálnom stave, na nákup nástrojov nie sú peniaze. Klavíry v učebniach sú staré, pokazené a silne rozladené.
Pozícia učiteľa nie je ľahká, predovšetkým kvôli vysokej miere stresu. Ruku na srdce, každý z nás, či už sústavne alebo len občas v škole na hodinách vyrušoval alebo nedával pozor. My študenti našim profesorom prácu veľmi nespríjemňujeme. Vždy je tu niekto, kto deň pred uzatvorením dochádzky zabudne priniesť ospravedlnenku. Niekto, kto neprinesie na čas peniaze na rodičovský príspevok, kto príde neskoro na hodinu, kto vystrája na školskej exkurzii alebo niekto, kto proste učiteľa len tak provokuje. Sústavné výhovorky, odďaľovanie písomiek, nerobenie domácich úloh a vylepšovanie známok tesne pred klasifikáciou. To všetko študenti chtiac-nechtiac robia a učiteľ sa môže kľudne aj zblázniť.
A keď k tomu pripočítame nátlak zo strany vedenia, máme tu ideálnu infarktovú situáciu. Človek si pomyslí, že toto všetko opadne, keď po poslednej hodine učiteľ odíde domov. Tam ho však čaká 60 písomiek na opravenie, príprava vyučovania na ďalší deň a v neposlednom rade škrtanie prázdnych políčok v triednej knihe a počítanie dochádzky, ktorú však nemôžu uzatvoriť, pretože študenti nepriniesli ospravedlnenku.
Rodičia tiež veľmi nepomáhajú ich profesii. Počet rodičov na bežnom rodičovskom združení sa pohybuje tesne okolo čísla 12 (aj to možno preháňam). A pri každej dobrej príležitosti letí na učiteľa sťažnosť typu napríklad: „Ako to, že môj syn/dcéra má z písomky štvorku, keď som videl/a ako sa celý večer učí!“.
Ak by sme sa chceli rozprávať o nejakých benefitoch pre učiteľov, naša debata by mala rýchly koniec. Videli ste už niekedy učiteľa so služobným mobilom alebo autom? A čo takto zamestnanecké zľavy alebo poukážky, napríklad na plaváreň, masáže alebo saunu kde by mohli zo seba dostať von stres po celom dni? V iných zamestnaniach bežná záležitosť, v školstve nemožné.
Naša vláda a spoločnosť vôbec by si mala uvedomiť, že učiteľov na Slovensku potrebujeme. Pretože, keby nebolo učiteľov, kde by sme nabrali tie toľko vážené tituly? Dobré vzdelanie je považované za cnosť, ale kde ho nabrať, keď sú podmienky v školstve také aké sú? Ja osobne si myslím, že učitelia majú plné právo na vyšší plat a lepšie pracovné podmienky, pretože ich práca nie je o nič ľahšia ako akákoľvek iná. A srdečne rada by som dopriala niekoľkým kompetentným ľuďom stať sa, dajme tomu na týždeň, učiteľom na akejkoľvek škole a to so všetkým čo k tomu patrí: stres, nátlak vedenia, sťažnosti rodičov, nízky plat. Učitelia si zaslúžia byť dobre ohodnotení a pevne verím, že z radu študentov niesom sama, ktorá sa stavia na stranu učiteľov. Pretože akokoľvek sa na našich učiteľov sťažujeme predsa ich má každý z nás rád a vie, čo sú pre nás ochotní urobiť.
