Taká obyčajná kúpa Biblie

Autor: Hana Prostredníková | 13.6.2012 o 22:03 | Karma článku: 10,18 | Prečítané:  1482x

Nedávno sa v našom meste konala akcia, do ktorej boli zapojené takmer všetky školy. Výuka teda bola prerušená, a všetci sme sa presunuli na námestie. Všetko bolo fajn, vonku bolo krásne a my sme boli radi, že máme trochu voľna. V programe sa vytvorila malá prestávka a tak sme sa s o spolužiačkou rozhodli, že si vybavíme nejaké veci v meste.

 

Ja som skočila na poštu a do hodinárstva, ona ma poprosila, či by som s ňou neskočila do kresťanského spolku, že by si rada kúpila vreckovú Bibliu. Spolužiačka je na rozdiel odo mňa silne katolícky založená. Nevidela som v tom väčší problém. Niesom proti náboženstvu a viere, dokonca sa o to zaujímam. A tak sme sa vydali smerom k obchodu.

Vošli sme dnu. Obchod bol celkom priestranný, všade boli sošky a obrazy svätých, tisíce kníh, sviečok a podobných vecí. Za pultom stála predavačka a niečo riešila so zákazníčkou. V obchode sa však nachádzal ešte jeden človek. Bol to muž, tak okolo tridsiatky. Hneď ako sme vstúpili, priblížil sa ku nám a opýtal sa: „Ste kresťanky?" Spolužiačka odpovedala, že ona áno. Jeho záujem sa teda otočil na mňa: „A ty? Si kresťanka?" V tej chvíli ma rozčúlilo už len to, že mi neznámy človek tyká. Povedala som, že nie. Muž siahol po nejakej knižke s názvom Pravá láska a ukázal to spolužiačke: „Nič to, my ju dostaneme ku nám. Túto knižku jej kúp na narodeniny." Potom sa opäť zahrabal do police s knihami a vyťahoval ďalšie knihy, následne sa otočil ku mne: „Máš dosť lásky?"

Bola som zaskočená, nevedela som poriadne, čo povedať: „Áno, mám dosť lásky."
„Ale máš dosť tej pravej lásky?" opýtal sa ma a opäť ukazoval spolužiačke ďalšie knihy, ktoré mi má ukázať a kúpiť.

„Poznám veľa takých ako si ty, a sú z nich teraz silné veriace. To nič, aj ty si nájdeš cestu k Bohu" Medzitým si spolužiačka kúpila svoju Bibliu a s pozdravom sme obchod opustili.

Zostala som do dnes fascinovaná a zhrozená jeho nátlakom a istou formou agresie. Ako som povedala, proti náboženstvu a viere vôbec nič nemám. Je to základný prvok každej známej kultúry a je teda prirodzené, že sa ľudia hlásia k nejakej cirkvi, Netvrdím, že neverím v niečo nadpozemské. Nepovažujem sa za ateistku. Ale to, že nepatrím k nejakej zo štandardizovaných cirkví ma predsa nestavia do pozície niekoho menejcenného.

Týmto článkom nechcem nikoho uraziť. A nechcem ani škatuľkovať všetkých veriacich. Apelujem len na niektorých jedincov, ľudí takých ako bol tento muž. S takou horlivosťou s akou on mňa presviedčal na jeho vieru by som ho mohla aj ja odhovárať. A predsa to nerobím. Nikomu nechcem brať jeho presvedčenie, len nech mi ho neservíruje ako jediné a pravé.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

SVET

‘Na Ukrajine bojujú nadrogovaní zombíci‘ je hoax

Rusi uviedli, že tam bojujú bojovníci s nadľudskými schopnosťami.


Už ste čítali?