Taká obyčajná kúpa Biblie

Autor: Hana Prostredníková | 13.6.2012 o 22:03 | Karma článku: 10,18 | Prečítané:  1477x

Nedávno sa v našom meste konala akcia, do ktorej boli zapojené takmer všetky školy. Výuka teda bola prerušená, a všetci sme sa presunuli na námestie. Všetko bolo fajn, vonku bolo krásne a my sme boli radi, že máme trochu voľna. V programe sa vytvorila malá prestávka a tak sme sa s o spolužiačkou rozhodli, že si vybavíme nejaké veci v meste.

 

Ja som skočila na poštu a do hodinárstva, ona ma poprosila, či by som s ňou neskočila do kresťanského spolku, že by si rada kúpila vreckovú Bibliu. Spolužiačka je na rozdiel odo mňa silne katolícky založená. Nevidela som v tom väčší problém. Niesom proti náboženstvu a viere, dokonca sa o to zaujímam. A tak sme sa vydali smerom k obchodu.

Vošli sme dnu. Obchod bol celkom priestranný, všade boli sošky a obrazy svätých, tisíce kníh, sviečok a podobných vecí. Za pultom stála predavačka a niečo riešila so zákazníčkou. V obchode sa však nachádzal ešte jeden človek. Bol to muž, tak okolo tridsiatky. Hneď ako sme vstúpili, priblížil sa ku nám a opýtal sa: „Ste kresťanky?" Spolužiačka odpovedala, že ona áno. Jeho záujem sa teda otočil na mňa: „A ty? Si kresťanka?" V tej chvíli ma rozčúlilo už len to, že mi neznámy človek tyká. Povedala som, že nie. Muž siahol po nejakej knižke s názvom Pravá láska a ukázal to spolužiačke: „Nič to, my ju dostaneme ku nám. Túto knižku jej kúp na narodeniny." Potom sa opäť zahrabal do police s knihami a vyťahoval ďalšie knihy, následne sa otočil ku mne: „Máš dosť lásky?"

Bola som zaskočená, nevedela som poriadne, čo povedať: „Áno, mám dosť lásky."
„Ale máš dosť tej pravej lásky?" opýtal sa ma a opäť ukazoval spolužiačke ďalšie knihy, ktoré mi má ukázať a kúpiť.

„Poznám veľa takých ako si ty, a sú z nich teraz silné veriace. To nič, aj ty si nájdeš cestu k Bohu" Medzitým si spolužiačka kúpila svoju Bibliu a s pozdravom sme obchod opustili.

Zostala som do dnes fascinovaná a zhrozená jeho nátlakom a istou formou agresie. Ako som povedala, proti náboženstvu a viere vôbec nič nemám. Je to základný prvok každej známej kultúry a je teda prirodzené, že sa ľudia hlásia k nejakej cirkvi, Netvrdím, že neverím v niečo nadpozemské. Nepovažujem sa za ateistku. Ale to, že nepatrím k nejakej zo štandardizovaných cirkví ma predsa nestavia do pozície niekoho menejcenného.

Týmto článkom nechcem nikoho uraziť. A nechcem ani škatuľkovať všetkých veriacich. Apelujem len na niektorých jedincov, ľudí takých ako bol tento muž. S takou horlivosťou s akou on mňa presviedčal na jeho vieru by som ho mohla aj ja odhovárať. A predsa to nerobím. Nikomu nechcem brať jeho presvedčenie, len nech mi ho neservíruje ako jediné a pravé.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?